Štefan Kvietik – zaslúžilý umelec

Herecká osobnosť zlatého veku slovenského divadla, filmu a televízie, nezameniteľný typ mužného Slováka, ktorý keď chytil do rúk valašku alebo liace koňa, bolo vidno, že to má priam v krvi.

Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. V roku 1957 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Hereckú kariéru začal v Armádnom divadle v Martine. Od roku 1959 bol členom Činohry SND. Bol docentom na VŠMU a vedúcim katedry herectva a réžie. Do povedomia širokej verejnosti sa zaradil nielen ako divadelný herec, ale aj vďaka postavám vo filmoch a v televíznych inscenáciách.  Jeho doménou boli robustné, psychologicko-realistické postavy. Žánrovo rozmanité postavy stvárnil aj v klasickom repertoári. Vyše dvestokrát účinkoval v televíznych inscenáciách, prenosoch z divadiel a seriáloch, nakrútil viac ako päťdesiat filmov.

Vo filme Štefan Kvietik debutoval v roku 1960, keď stvárnil epizódnu úlohu v snímke Františka Kudláča Na pochode sa vždy nespieva… V tom istom roku sa objavil aj vo filme Skalní v ofsajde Jána Lacka, s ktorým o rok neskôr spolupracoval na filme Vždy možno začať (1961). Svoje postavenie v slovenskej kinematografii obhájil v roku 1962, keď si zahral náročné úlohy v dvoch dielach zlatého fondu slovenskej kinematografie. Režisér Peter Solan mu zveril úlohu väzňa – boxera v psychologickej dráme Boxer a smrť a režisér Martin Hollý ho obsadil ako montéra Matúša Slameňa do filmu Havrania cesta. Do oboch, charakterovo úplne odlišných postáv, sa Štefan Kvietik dokázal presvedčivo vžiť, stvárnil ich realisticky a s presným výrazom – a za obe ako jediný slovenský herec v roku 1963 získal cenu Trilobit. Po zaslúženom úspechu v týchto dvoch filmoch sa Kvietikovo meno začalo v súvislosti so slovenskou kinematografiou skloňovať častejšie. Herectvo širokého rozsahu, ktoré v sebe zahŕňa prvky drsnej chlapskosti, mužnej lyrickosti, výbušnej eruptívnosti, zraniteľnej senzitívnosti, pátosu i civilnosti ukázal aj v ďalších filmoch. Vždy vedel vynikajúco stvárniť súčasné postavy danej doby, bez ohľadu na ich kladný alebo záporný charakter. V roku 1963 ho Peter Solan obsadil i do filmu Tvár v okne (1963), hral napríklad rybára Richardusa vo filme Majster kat (1966) Paľa Bielika, účinkoval vo filme Andreja Lettricha Volanie démonov (1967), ďalej v jeho televíznej trilógii Červené víno (1972), kde stvárnil vinára Urbana Habdžu, či v jeho televíznom diele Mŕtvi nespievajú I – II (1965). Štefan Kvietik si zahral aj v ďalších televíznych dielach ako napríklad Živý bič I – II (1966) Martina Ťapáka či Sedem svedkov (1967) Petra Solana. Štefan Kvietik je neprehliadnuteľným hrdinom najmä vo filmovej tvorbe Martina Hollého, ktorý ho obsadil do snímok ako Prípad pre obhajcu (1964), Jeden deň pre starú paniu (1966), Medená veža (1970), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Kto odchádza v daždi… (1974) a Mŕtvi učia živých (1983). V 80. rokoch sa Kvietik predstavil v Jakubiskovej Tisícročnej včele (1983) ako Samo Pichanda a v jeho ďalšom filme Sedím na konári a je mi dobre (1989) ako kapitán Kornet. Medzi Kvietikove posledné filmové diela patrí Tábor padlých žien (1997) Laca Halamu a televízny seriál Horská služba (1998). Ako rozprávača mohli diváci Kvietika počuť naposledy vo filme Patrika Lančariča Rozhovor s nepriateľom(2007).

Po roku 1989 bol dve volebné obdobia (do roku 1994) poslancom parlamentu. Pôsobil aj ako podpredseda Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

Ocenenia

1963 Trilobit
1973 Najlepší herec (Anketa časopisu Film a divadlo)
1975 Múza Melpomené pražských divákov
1976 Najlepší herec (Anketa časopisu Film a divadlo)
1976 Štátna cena K. Gottwalda
1983 Cena Paľa Bielika
2004 Pri príležitosti 70. narodenín udelil prezident SR Štefanovi Kvietikovi ocenenie za zásluhy o rozvoj slovenského divadelníctva a filmového umenia – Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa a v tom istom roku mu bol udelený aj – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia.
2014 Pri príležitosti 80. narodenín udelila Obec Dolné Plachtince najvyššie ocenenie obce – Čestné občianstvo obce Dolné Plachtince – zaslúžilému umelcovi Štefanovi Kvietikovi za jeho celoživotné dielo, ktorým sa významným spôsobom zaslúžil o šírenie dobrého mena rodnej obce.